V súčasnosti platí, že ak má niekto nadpriemerne vysoké IQ, neznamená to zaručený úspech. Často sa v živote presadia ľudia, ktorí nedosiahli vysoké vzdelanie alebo ich študijné výsledky boli priemerné. A naopak ľudia s vynikajúcim študijnými priemerom majú problém nájsť si dobré zamestnanie a začleniť sa do pracovného kolektívu.
Už v antickom Grécku sa možno stretnúť s analýzou citov. Emocionálna inteligencia sa postupne na základe rôznych štúdií a zistení mnohých vedcov tvarovala. Pozornosť na celom svete však získala vďaka harvardskému psychológovi Danielovi Golemanovi. Podľa neho emocionálnu inteligenciu tvorí 5 zložiek:
sebauvedomenie - vnímanie seba samého a poznávanie vlastných emócií
sebaukontrola - odolávanie citovým výkyvom, ktoré prinášajú rany osudu
motivácia - schopnosť presvedčiť sa, získať sa o vec a pozitívne myslieť
empatia - schopnosť vcítiť sa do pocitov iného
sociálny odhad - vytváranie dobrých medziľudských vzťahov
Narozdiel od notoricky známeho testovania IQ doposiaľ neexistuje žiadny písomný test, ktorý by určoval výšku emocionálnej inteligencie. A pravdepodobne ani žiadny nikdy nebude. Výšku EQ nie je možné zistiť prostredníctvom jedného testu vyriešenéh v čo najkratšom čase. Testovanie EQ si vyžaduje množstvo malých testov, z ktorých niektoré sú časovo náročné. Niekedy je potrebné sa pozorovať aj celý týždeň, inokedy je dobré odpovedať rýchlo a impulzívne, aby odpovede vystihovali naše emócie čo najlepšie. Pri testoch EQ neexistujú správne a nesprávne odpovede.
Emocionálne inteligentný človek:
si uvedomuje svoje slabosti tak, ako aj svoje silné stránky
zvyšuje svoje EQ tým, že kontroluje svoj impulzívny temperament
svoju energiu sústreďuje na prekonanie osobých bariér, ide až za očakávania
dá si záväzok, že uspeje do takej miery, ako je len možné
ak ho niečo rozruší, uvedomí si, že je v tomto momente zraniteľný a snaží sa nájsť opäť vnútornú rovnováhu
ak je nahnevaný, nerobí nátlak na ostatných, ani ich z ničoho neobviňuje
v prípade odmietavého až výbušného správania kolegu sa zdrží reakcie, až kým nenájde konštruktívny spôsob, ako odpovedať
hľadá zdravé spôsoby odbúravania stresu
v prípade neúspechu, neupadá do pesimizmu
myslí optimisticky a dokáže sa motivovať
vníma neverbálne signály, ktoré ľudia vysielajú, ako je reč tela, mimika, gestikulácia, tón ich hlasu, zároveň číta medzi riadkami a to s cieľom zistiť ich skutočný postoj
viac času strávi počúvaním ako rozprávaním
dáva ľuďom dôvod, aby ho mali radi...
Myslenie a cítenie, čiže racionálny a emocionálny mozog, tvoria nedeliteľnú jednotu. Na pochopenie a interpretovanie seba i okolitého sveta potrebujeme oboje: racionálne plánujúci rozum i skôr spontánne činný svet emócií. Až koordinácia cítenia a myslenia dáva človeku rozsiahle možnosti prejavu. City sú dôležité pre myslenie a myšlienky sú dôležité pre cítenie. (Märtinová - Boecková, 1998)