Pracovala som ako "cash control" v zábavnom parku. Neviem, či existuje doslovný preklad do slovenčiny na tento výraz, ale náplňou mojej práce bolo spočítavanie denných tržieb. Šéfovala mi Američanka menom Hope. Hope bola slobodná štyridsiatnička, ktorá sa vychvaľovala častými návštevami fitnes centra a svojimi trofejami z volejbalových zápasov. Svoju silu dokazovala nosením ťažkých vriec plných amerických "štvrťákov". Kým ja somto vrece ledva odniesla dvomi rukami, ona si zobrala do každej ruky jedno.
Hope vo firme pracuje už viac ako 20 rokov. Nemá vysoké vzdelanie a predsa sa vypracovala na post "Revenue Manager". V slovenčine ťažko hľadať výraz pre túto funkciu, podstatou jej práce bolo vedieť o každom dolári, kde sa v tom momente nachádza. Na toto miesto sa vypracovala len vďaka svojej vernosti k firme. A už vôbec na to nepotrebovala vzdelanie.
Keď mala 16 rokov, začala pracovať v zábavnom parku na tej najnižšej úrovni. Obsluhovala kolotoče. Túto prácu dnes robia väčšinou zahraniční študenti, ktorí sem prídu na leto. Po dvoch rokoch sa môže každý automaticky stať supervízorom, čo bolo aj v prípade Hope. Takýmto spôsobom vo firme postupovala. Pre každý typ práce ju firma jednoducho vyškolila.
Dnes sa chváli veľkým domom, tmavozeleným mustangom - kabrioletom a dovolenkami v Karibiku. Nezabudne spomenúť svoje výlety na lov tuniakov, za ktoré musí zaplatiť viac ako 1000 USD. A to ešte neznamená, že nejakého tuniaka aj chytí.
Všimla som si, že veľa Američanov opustí domov v 16-tich, keď vlastne skončia povinnú školskú dochádzku. Nájdu si bez problémov prácu, prenájmu si malý byt a tak sa osamtostatnia. K životu im viac netreba. To, čo sa ich netýka, ich nezaujíma.
Našťastie sú aj opačné prípady. Je ich pomenej, ale existujú aj vzdelaní a scestovaní američania. Mala som tú česť ich stretnúť. Títo sú úplne iní. Všetko ich zaujíma, majú rozhľad a dá sa s nimi rozprávať. Bohužiaľ ich je málo. A preto USA reprezentujú najmä tí "hlúpi, obézni a namyslení" Američania, ako ich mnohí ľudia vnímajú.